Mnohí ľudia veria, že každá včela po bodnutí zomrie. Je to jedna z najrozšírenejších predstáv o včelách a zároveň jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa ich ľudia obávajú. Skutočnosť je však o niečo zaujímavejšia. Nie všetky včely po bodnutí zomrú. Nie všetky druhy včiel dokonca bodajú rovnakým spôsobom. A mnohé z nich sa človeku vyhýbajú natoľko, že sa s ich žihadlom počas života vôbec nestretneme. Prečo teda včela po bodnutí často zahynie? A prečo to neplatí vždy?

Prečo sa ľudia boja včiel?

Strach zo včiel je prirodzený. Bodnutie môže byť bolestivé a ľudia si ho často pamätajú celé roky. Navyše si mnoho ľudí zamieňa včely s osami alebo sršňami, ktoré bývajú pri obrane agresívnejšie. V skutočnosti je včela medonosná mierumilovný tvor. Jej hlavným cieľom nie je obrana ani útok, ale zber nektáru, peľu a starostlivosť o včelstvo. Pokiaľ sa necíti ohrozená, nemá dôvod človeka bodnúť. Pre včelu totiž obrana predstavuje krajnú možnosť.

Ako funguje včelie žihadlo?

Žihadlo včely je v skutočnosti premenený orgán, ktorý slúži na obranu. Nachádza sa iba u samíc, pretože vznikol z pôvodného orgánu na kladenie vajíčok. Na rozdiel od osy má žihadlo včely medonosnej drobné spätné háčiky. Tie fungujú podobne ako rybársky háčik – po preniknutí do pružnej kože cicavca sa zachytia a bránia jeho vytiahnutiu. Práve tieto háčiky sú dôvodom, prečo je príbeh včelieho bodnutia taký výnimočný.

Prečo včela po bodnutí často zomrie?

Keď včela bodne človeka alebo iného cicavca, háčiky sa zachytia v koži. Pri pokuse odletieť si nedokáže žihadlo vytiahnuť späť. Odtrhne sa preto časť jej bruška spolu so žihadlom, jedovým vačkom a časťou vnútorných orgánov. Takéto poškodenie je pre včelu smrteľné. Po niekoľkých hodinách alebo dňoch zahynie. Z pohľadu jednotlivca ide o obrovskú obetu. Z pohľadu včelstva však môže mať zmysel. Včela medonosná žije v kolónii s desiatkami tisíc jedincov. Obrana úľa a ochrana kráľovnej sú pre prežitie celého spoločenstva dôležitejšie než život jednej robotnice.

Prečo to neplatí vždy?

Tu sa dostávame k časti, ktorú pozná len málo ľudí. Včela nezomiera po každom bodnutí. Ak bodne iný hmyz alebo organizmus s tenkou vonkajšou vrstvou tela, žihadlo sa nezachytí tak pevne ako v ľudskej koži. Včela ho môže vytiahnuť a pokračovať v živote. To znamená, že smrť po bodnutí nie je automatickým dôsledkom samotného použitia žihadla. Rozhodujúce je, do čoho včela bodne.

Bodajú všetky druhy včiel?

Nie. Na svete existuje viac ako 20 000 druhov včiel a väčšina z nich žije samotárskym spôsobom života. Mnohé druhy sú také mierumilovné, že človeka bodnú len vo výnimočných prípadoch. Niektoré druhy majú žihadlo veľmi slabé a ich bodnutie človek takmer necíti. Iné sú natoľko plaché, že sa kontaktu s ľuďmi vyhýbajú. Najčastejšie sa s obranným správaním stretávame práve pri včele medonosnej, ktorá chráni svoj úľ a zásoby potravy.

Bodajú aj čmeliaky?

Áno. Aj čmeliaky majú žihadlo a dokážu sa brániť. Na rozdiel od včely medonosnej však ich žihadlo nemá výrazné spätné háčiky. To znamená, že po bodnutí o žihadlo neprídu a môžu bodnúť opakovane. Dobrou správou je, že čmeliaky patria medzi najmiernejších opeľovačov. Väčšinu času trávia zbieraním potravy a konfliktom sa vyhýbajú. Ak ich človek nestlačí alebo priamo neohrozí hniezdo, bodnutie je veľmi nepravdepodobné.

Kedy včela zaútočí?

Presnejšie by bolo povedať, kedy sa včela bráni. Včely človeka aktívne nelovia ani nenapádajú bez dôvodu. K bodnutiu dochádza najčastejšie v situáciách, keď:

• sa včela cíti ohrozená,
• človek prudko máva rukami,
• dôjde k náhodnému pritlačeniu včely,
• je ohrozený úľ alebo jeho okolie,
• včela zostane zachytená v oblečení alebo vo vlasoch.

Pre včelu je obrana poslednou možnosťou, nie prvou voľbou.

Ako sa správať pri kontakte so včelou?

Najlepšou stratégiou je pokoj. Ak si včela sadne na oblečenie alebo pristane v blízkosti človeka, zvyčajne iba skúma okolie. Prudké pohyby alebo pokusy odohnať ju často spôsobia viac problémov než samotná prítomnosť včely.

Pomáha:

• zachovať pokoj,
• nemať prudké pohyby,
• neútočiť na včelu rukami,
• pomaly sa vzdialiť od miesta, kde sa nachádza viac včiel.

Vo väčšine prípadov včela po krátkej chvíli sama odletí.

Zaujímavosť na záver

Keď včela medonosná bodne človeka, jej žihadlo zostáva v koži ešte niekoľko sekúnd aktívne. Jedový vačok pokračuje v pumpovaní jedu aj po oddelení od tela včely. Preto odborníci odporúčajú odstrániť žihadlo čo najskôr – ideálne jemným zoškrabnutím nechtom alebo kartou, nie stláčaním medzi prstami.

Včely nie sú útočníci – Včely nepatria medzi agresívne živočíchy. Sú to opeľovače, bez ktorých by bola naša krajina oveľa chudobnejšia na kvety, ovocie aj ďalšie rastliny. Bodnutie je pre ne krajným riešením. V prípade včely medonosnej dokonca často znamená obetu vlastného života.Možno práve preto si zaslúžia viac porozumenia než strachu.